NOE - AKO HO VIDIA EXEGÉTI (zdroj: príhovory o. Jána Majerníka)

Najprv si predstavíme Noeho rodokmeň. Skúmať vlastné rodokmene je dnes veľmi populárne. Avšak čítať rodokmene v Biblii nič atraktívne pre väčšinu z nás nie je. Telefónny zoznam – tak sa o nich vyjadril biblista o. František Trstenský.

Tu je najprvotnejšia vetva rodokmeňa, v ktorom nachádzame svoje miesto i my:

Noe mal troch synov.

1. Sem – otec Semitov. Jeho vnuk sa volal Heber, teda Sem je praotec Hebrejov, a teda i Abraháma, Izáka, Jakuba. Sem je najstarším z Noeho synov, i keď je spomedzi Noeho synov uvádzaný ako posledný, lebo ďalej v Písme už bude rozprava predovšetkým o jeho potomkoch. Heber pochádza zo slova „abar“, čo znamená prejsť – označenie putovania do zasľúbenej krajiny.
Aram – syn Sema – jeho meno hovorí o tom, že existovala aramejská reč, ktorou sa rozprávalo na tomto území a ktorou hovoril i Ježiš, má pôvod v tomto kmeni.

2. Jafet – je považovaný za praotca Európanov, aj my pochádzame z tejto vetvy (od Aškenáza).
Javan – praotec Grékov, Javan je biblický názov pre Grécko, tak sa dnes po hebrejsky povie Grécko
Kitim – Javanov syn, usídlil sa na Cypre (odtiaľ pochádzal apoštol Barnabáš, je tu pochovaný Lazar)

3. Cham – praotec černochov
Syn Chus – sídlil na území dnešnej Etiópie – Mojžišova manželka Cipora bola Chutišanka. Chus mal syna, ktorý sa volal Saba – z tejto vetvy pochádza kráľovná zo Sáby (oblasť Jemenu)
Syn Mesraim – Mesraim je názov pre biblický Egypt. Jeden zo synov Mesraima je Kaftor, čo je podľa niektorých názov pre Krétu
Z vetvy Chama pochádzajú aj Filištínci (morské národy) a Kanaánci, ktorých územie Boh prisľúbil Židom. Židia však nepremohli všetkých Kanaáncov, mnohí dodnes obývajú Palestínu a pobrežie Sýrie.

Ako vidíte, mnohé z toho, čo existuje ešte dnes, je spomínané na prvých stránkach Biblie. A tiež mnohé z toho, čo kedysi niečo znamenalo, dnes už nie je.
Práve územie pod Araratom bolo tou strechou, ako to niektorí nazývajú, odkiaľ sa pokolenie Noeho rozišlo do sveta.

Noe bol prvým adresátom mimoriadnej Božej pozornosti voči človeku. My túto pozornosť nazývame zmluvou. Bol teda prvým človekom v dejinách spásy, s ktorým Boh uzavrel zmluvu.
Biblia uvádza, že Noe bol najspravodlivejším a najbezúhonnejším mužom medzi svojimi súčasníkmi (Gn 6,9). Napriek tomu židovskí rabíni majú voči osobe Noeho niekoľko výhrad:

1. Hoci Biblia označuje Noeho za najspravodlivejšieho vtedy žijúceho muža na zemi, a hoci Noe splnil do bodky, čo mu Boh prikázal: postavil koráb, vybral zvieratá... atď, Židia mu vyčítajú, že Noe sa nemodlil za to, aby sa Boh zmiloval nad ľudstvom. Ako napr. Abrahám. Podľa ich predstáv mal Noe, ako vymastil blatom koráb, padnúť pred Bohom na kolená a prosiť Boha, aby zmenil údel ľudstva.

2. Noe sa správal tak, ako mu kázali zákony ľudskej prirodzenosti. Všimnite si, že prvé slová po potope sveta nie sú vďakou Stvoriteľovi za záchranu, ale zlorečenie, ktoré vychádza z Noeho úst. Zlorečí vlastnému synovi, preklína jeho potomstvo. Za skutok, keď Noe sa opil z vína a ostal ležať nahý vo svojom stane. Cham, jeho syn, v prívale sexuálneho vzrušenia o tom potom hovoril bratom. Vidno, že Noemovi nie je vlastné milosrdenstvo, odpustenie (veď aj on mal vinu, že sa opil). Je to naozaj taký prototyp človeka, ktorý hľadá spravodlivosť podľa vlastných pudov.

3. Židovská interpretácia označuje Noeho ako takého špekulanta, ktorý vedel, že Boh už svet nezničí – tak sa po potope sveta Boh zaručil. Preto Noe robil i to, čo Boh nedovoľoval. Už byzantská tradícia hovorila o tom, že Noe kdesi pod Araratom vysadil vinicu. A pestoval vinič, dorábal z neho víno, ktoré aj pil.
Židovskí rabíni hovoria, že Adam a Eva jedli v raji zakázané hrozno. Že hrozno bolo tým Bohom zakázaným ovocím. (Je to samozrejme len jedna zo židovských beletrizujúcich interpretácií, nedá sa brať ako fakt.) Noe samozrejme od Adama vedel, čo bolo zakázaným ovocím. A pestoval toto ovocie a pil z jeho plodov, lebo vedel, že Boh svet už nezničí. Je to taká ľudská „vychcanosť“ v židovskej interpretácii. Podľa Židov bol Noe špekulant, ktorý chcel dobehnúť aj samotného Pána Boha. Istý si tým, že Boh zmluvou s ním zničil kliatbu Adama a Evy, sám začal pestovať zakázanú rastlinu, ktorá Adamovi a Eve znamenala hrob.

Kresťanskí cirkevní otcovia sú voči Noemovi zhovievavejší. Podľa Teodoreta môže za Noemovo padnutie neskúsenosť a neumiernenosť – Noe bol prvý človek, ktorý dorobil víno, a preto nemohol poznať silu tohto nápoja.
Efrém si zasa myslí, že opitosť u Noema je spôsobená dlhou abstinenciou od vína – v arche víno nepil a určite ho nepil ani pár ďalších rokov, kým sa jeho vinica stala produktívnou. Aj sv. Ján Zlatoústy podotýka, že víno samo osebe nie je zlé, ale nadmerné požívanie je škodlivé. (Ako to hovorí aj Kniha Sirachovcova v 31. kapitole:
„Akýže je to život, ktorému chýba víno? Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo. Duša i srdce sa radujú pri mierne požitom víne. Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.“
Sv. Ján Mária Vianney sa zastáva Noeho v tom, že Biblia uvádza, že sa opil iba raz a koľkí z neho robia alkoholika. Netreba človeka zaškatuľkovať pre jeden zlý skutok.